37
Sòsɛ́fù dɔhɔ̀ti
1 Sàkɔ́pù de kaàdi o báà dawoǹti pesá-dà, Kànàáà teǹka mɛhɛká. 2 Ǹtɛ o bííhí wɛɛkú. Sòsɛ́fù de yòǹ dapàǹ-bíitá-dà, è káá beeká píta nà kàyehì, è cɛ̰nti hɔ̰̀ci nà bɔɔhí n'ɔ̀ɔ báàa pooyaàka Bìdáà nà Sììpáà bííhí. Mɛnń-dà de kṵǹ-ní è cakú pa báàa, o kúpùèpa de cakú-sa wɛǹni k'yè pú coó pa hḭ́ǹka. 3 O báàa Sàkɔ́pù de dɔ́sí-ko-dà hádí é ka̰há̰-nà o bííhí tɔɔhí, mìì tee-sá ò de ò pɛdà o kpɛ̰́ńtì-yèǹka-dà. K'óò kpádí àcí tókédi. 4 K'òo kúpùèpa bantá é n'hɔ̰́tà pa báàa ò dɔ́sí sàma é pà ha̰tá-nà pa wɛǹni. Kà p'óò n'sɛ̰ɛ̰́. Pa sɛ̰sɛ̰kú mɛhɛká, pà de koò pú hɔ̰́ nɛɛ́ ò wɛɛ́-nà yɔkàma kà kɔ̰ǹni pú yɛɛ̀ni.
5 Daadí yènì, K'ó dɔha dɔhɔ̀ti, k'yé weka k'ó tì caka o kúpùèpa, kà p'àá dɔ̀hà óò sɛ̰dá sàma. 6 Ò de pà cakáà è yɔ̀: N kúpùèpa-nà! Besí-nà é yekà dɔhɔ̀ti n wontà dɔháà-ti. 7 N wontà dɔháà kà ti péé yɛ̀ɛ̀ka mɛhɛká-dà, è boonì pɛ̰́ɛ̰̀ yɔ̀ka yoòboohí. Kà n há̰ cemá n'hɔ̰́tà n kpɛ́ɛtá yídà è nɛ̀hi, kà nɛ kpɛ́hí wɛǹni tɛ̀ni tà yéńtá è wɛ̰̀ḭ̀ ta yìhìka. 8 K'òo kúpùèpa yɔ̀: A maàhu badà a mɔ́ńǹ-ní? A maàhu fɔ̰́ń-dà kó n'yòǹ ti wódo é ti n'tee nkɛ́ɛ̀ badà? Ye wɔ̀ni, k'yè há̰ dɔ̀hà pà hḭn-nà sɛ̰sɛ̰kú sàku o hḭ́ǹka, n'ɔ̀ɔ dɔhɔ̀ti kpɛ́mú, n'ɔ̀ɔ̀ de wɛkúma kú bookú ti hḭ́ǹka.
9 K'yé m'péé, k'ó tṵ́má dɔha dɔhɔ̀ti tɔɔ̀ti, è té tɛ̀ni tì caka o kúpùèpa è yɔ̀: N té dɔháà-ní dɔhɔ̀ti-dà. N dɔháà, kà wèǹku, nà cḭ̀ma, nà hà̰à̰hi píta nà tàcɔ̰́ kɔ́dì-ní è hìù n yìhìka. 10 K'ó yídá o kúpùèpa pesá, é táá tì caka o báàa. K'òo báàa óò wɛ́di-nà, è yɔ̀: Dɔhɔ̀ti m̀mɔ́ńti kú bookú-dà a dɔháà-ma ye pesà-ní? A maàhaà è yɔ̀, mmí n'àa màa n'àa kúcààpa, daadí kó pɛdá kà tí tɛ̀ni wɛ̰̀ḭ háá nà teǹka a yìhìka nkɛ́ɛ̀? 11 Ye kú dàhàka-dà, k'òo kúpùèpa óò m'púsí sɛ̰sɛ̰kú, k'òo báàa mɛnn taàa ye dɔhɔ̀ti o piidí mɛhɛká, è té m'maàhu ti hḭ́ǹka.
Sòsɛ́fù yɛdàma
12 K'òo kúpùèpa taá pa báàa hɔ̰̀ci n'ɔ̀ɔ bɔɔhí cɛ̰ntàpu Sìsɛ́m̀ teǹka bɛ́ka. É kà m'péé-ho, 13 daadí yènì, kà Sàkɔ́pù yíí Sòsɛ́fù è yɔ̀: Sòsɛ́fù! K'ò yɔ̀: Ǹtɛ mmí. K'ò yɔ̀: A kúpùèpa cɛ̰nti hɔ̰̀ci Sìsɛ́m̀ teǹka bɛ́ka, ya̰ní kà m'áa tɔn pa pesá. 14 K'ó tɛ̀ni, kà Sàkɔ́pù yɔ̀: Taá dɛ́há k'àa kúpùèpa nawɔ̰̀ǹti kpenì nà nɔtí pà túdí-ti, é tóní é tɛ̀ni n caka. Òò tɔn-sá-dà, k'ó yídá Hèbùnɔ́ɔ̀ pɔ̰sàku, é taá háá nà Sìsɛ́m̀ teǹka mɛhɛká. 15 É tɛ̀i ò pú pà dɛ́hà. Kà nìdo òcɔ̰́ǹ óò pèta-nà k'ò cèǹtì cèǹtì foǹni mɛhɛká, k'yèe yaǹn óò béka è yɔ̀: A pɛnti ba? 16 K'ò yɔ̀: N pɛnti n kúpùèpa-dà. K'à yá̰á̰ pà yɛ̀ɛ̀-ka bɛ́ka nà pa nɔtí, m'aa sɛ́úkú-ma, k'á n caka. 17 K'yèe nìdo óò tɛ̰́ná è yɔ̀: Pà yɔ̀a yídápu miì-ní. N cetà you kà pà tonà, pà kɔ́dí Dòtá̰à̰ teǹka bɛ́ka. Ye wɔ̀ni, kà Sòsɛ́fù tṵṵ̀na o kúpùèpa dàhàka, é táá pà dɛ́há Dòtá̰à̰ teǹka mɛhɛká.
18 Kà p'óò dɛ́há-ní nà dɛùma, k'ò mum pú pà tɛ̀i-ho, kà pá cemá múná nùdi è yɔ̀ p'óò kɔ̀ù. 19 Ye wɔ̀ni, kà pá caka pa tɔɔ̀pa è yɔ̀: Toò-ò! Ǹtɛ-nà ye dɔhɔ̀ti wódo k'ò pení. 20 Wɔ̀ni-dà mɛmà, nɛ́ héé kà t'óò kɔ̀ù óò wɛ́í bínhì mɛnhì hi tàcɔ̰́ kú mɛhɛká. Kà ti kṵn, kà tí caka è yɔ̀ nɔɔsḭ̀ǹta tàcɔ̰́tà òò dii, ye wɔ̀ni ti bá dɛ́há o dɔhɔ̀ti kó hḭmp'áa? 21 Kà Hùdùbɛ́nì, pa kúpùèyo kpɛ̰́ǹn é mà yèkà, é pa̰á̰ ò kó hḭmpú é dontá Sòsɛ́fù wɔ̰ǹni. K'ò yɔ̀: Ti dá yetá óò kɔ̀ù-nà. 22 K'ó tṵ́má tuɛ̀ha è yɔ̀: Dá teha é pa̰á̰-nà fɔ̀ùdi. Ò ká̰ńtá-nà taweekù bíńtadà mɛntà kú mɛhɛká, é héé n'aa ò kɔ̀ù-ma. Ò de pà cakú mɛma, è kpɛ̀i dontá Sòsɛ́fù wɔ̰ǹni-dà, óò tɛ̰́ná-ní o báàa.
23 Sòsɛ́fù tɛ̀ni tḭ́ń wɔ̀ni pa pesá, kà pá dɔdi o hḭ́ǹka, óò cɛ̰dí, é bátá o àcí tókédi ò de báá-di, 24 ye wɔ̀ni óò ká̰ńtá bḭ́ńtadá mɛhɛká, kà nɛ́a tà kɔ́ɔ́. 25 Kà pá yɔ̀a miya̰ è há̰ kaàdi è kó dii, é diìda é n'hɔ̰́tà daa-tantam̀ma, Ìsìmàyèdítìpa fɔɔ̀di-ní naafá, è yɛ̀ni nà yɔtí pà toò-ti Kàdàhátì, kà pa bɔnamáti toó tùdàdépa nɔ́kpekú kpɛ́ɛpá boocí dɔ́ɔ́di, kà pà kɔ́dí-nà Èsípútì teǹka mɛhɛká. 26 Ye wɔ̀ni, kà Sùdáà caka o kúcààpa è yɔ̀: Ti kó cɔ́ńtì badà n kpɛ́ɛpá-nà, kà ti kɔù ti ya̰ǹn è sɔ̀nà o hḭ̀ma? 27 Yàà t'óò yɛɛ-nà Ìsìmàyèdítìpa é ta̰ǹta díící, é hédá t'aa bɛ́tá-ma o wɔ̰ǹni kpeèsa. Ò yòǹ ti ya̰ǹn-dà-ma, ti báà-fɔ̰̀di. K'òo kúcààpa teha ò hḭ́mpú. 28 Kà Màǹdìyá̰à̰ taǹtam̀ma, ye Ìsìmàyèdítìpa é tɛ̀ni é n'kɛ̰hɛ̰di, kà p'óò dèna-ní ye bíńtadá mɛhɛká, óò pà yɛɛ-nà díi-máàka púdɛ́ɛ́. Kà p'óò dontá óò ka̰há̰-nà Èsípútì teǹka mɛhɛká, kà Hùdùbɛ́nì yè kɔ́ɔ́.
29 Kà Hùdùbɛ́nì yɔ̀a tóní bíńtadá pesá, é tɛ̀ni dentá ta mɛhɛká ò koò p'óò dɛ́hà. K'ó cemá cɛ́tá o tóhòka, mìì bɛkú-sa è yɔ̀ o yàma cɔ̰há̰à̰ sàma. 30 K'ó tón o kúcààpa bɛ́ka, é tɛ̀i è yɔ̀: N caapá-nà! Sòsɛ́fù koò pú yè kadí-ì? Ntɛ́ mmí há̰ hɔ̰mù sá̰mà-ní? 31 Kà pá cɛ̰ɛ̰́ bɔɔdadí é hɛ̰dá, é tódá ye Sòsɛ́fù tókédi é nì kɔha hḭ̀ma. 32 É yídá, é tɔn nànànkú pa báàa pesá n'ɛ̀ɛ tókédi, è yɔ̀ pá táá ò caka è yɔ̀: Pà dɛ́tà-ní niì miì-dà. Ó cɔ́ɔ́ sukú é dɛ́há k'yè dá yetá n'yòǹ o bíitá tókédi. 33 Kà Sàkɔ́pù bantá tókédi, é pùu-ní è yɔ̀: N bíitá tókédi-dà. Nɔɔsḭ̀ǹta-dà ò cɛ̰tà cɛ̰tà óò dii mɛmà-ní? 34 K'ó cemá cɛ́tá o tóhòka, é yèi píídi, é kaàdi o bíitá kṵ́mú daàka dɔ́ɔ́di. 35 K'òo bííhí wɛǹni é tɛ̀ni óò sɛ̀ùda, k'ó yeda pa sɛùdamá wɛǹni, è yɔ̀: N kó n'kɔǹ n bíitá kṵ́mú-dà, é n'sànà n kó tà tṵ̀na tḭ́ń daadí kpííku mɛhɛká. K'ó sɔ̰kadá è baà hódì ta kpɛ́mú. 36 Kà ye Màǹdìyá̰à̰ nììpa mɛmpa, é tanà Sòsɛ́fù Èsípútì teǹka mɛhɛká, é tɛ̀i óò yɛɛ-nà nìdo òcɔ̰́ǹ kà p'òò tonà Pòtìfáà, k'ò de yòǹ niìsào wódoa nahà̰ku mɛhɛká. Ò de tṵ́mà yòǹ, mɛ̀m̀pà ceí-pa wódo nahà̰ku kpɛ̰́ǹn-dà.