43
Sòsɛ́fù kúpùèpa cà̰ǹku dɛ́ɛ̀ku taáma è nɔɔ̀-nà Bɛ̀ǹsàmɛ́ɛ̀ o ya̰ǹn
1 Kà kòni dɔ̀hà è wɛhikú Kànàáà teǹka mɛhɛká. 2 Kà Sàkɔ́pù hɔ̰́ɔ̰́tà-kpɛ́ɛpá dii ye pɛ̰́ɛ̰̀ yɔ̀ka pà de dontà-ka-ní Èsípútì teǹka mɛhɛká, kà ká yɔ̀a. Kà yɔ̀a tḭ́ń daadí, k'ó caka o bííhí è yɔ̀: Tón-nà Èsípútì teǹka, é táá ti dontá-ní dimá cɛ̰́ma. 3 Kà Sùdáà óò tɛ̰́ná è yɔ̀: Mɛ̀ǹǹ yòǹ-ko Èsípútì kpɛ̰́ǹn de ti cakáà-dà-ní dɛ́dɛ́í, è yɔ̀ ò koò pú kpɛ̀i é ti dɛ́há o yìhìka kà ti pú nɔɔ̀-nà-ní ti ya̰ǹn. 4 K'à hédà kà Bɛ̀ǹsàmɛ́ɛ̀ ti nɔɔ̀-nà, ti kó taá-ma áa dontá-ní dimá. 5 K'à há̰ púdí ó ti tṵṵ̀na, ti pú kɔ́dí è k'áa dontá-ní dimá, mìì tee-sá ye yaǹn de ti cakáà-dà sukú è yɔ̀: Ò pú kpɛ̀i tṵ́má ti dɛ́há o yìhìka kà ti pú nɔɔ̀-nà-ní ti ya̰ǹn. 6 K'ò yɔ̀: Yè cèǹkaà kà nɛ́na caka ye nìdo è yɔ̀ nɛ tṵ́mà káá-ní ya̰ǹta hɔ̰́ɔ̰̀ta? Nɛ pa̰à̰ yetádi-dà ye pesà-ní n hḭ́ǹke-è. 7 Kà p'óò tɛ̰́ná è yɔ̀: Mɛnń-dà de ti bé-békàta ti mɔ́mpá hḭ́ǹka, nà ti hɔ̰́ɔ̰́tà-kpɛ́ɛpá hḭ́ǹka è yɔ̀: Ti báàa káà fòù? Ti káá-ní ya̰ǹn? Ye mɛmá-dà, kà tí tɛ̰́ná-nà o békàma wɛǹni. Wodà de kó nɛɛ́ n'yá̰á̰ è yɔ̀ ò kó yó n'yɔ̀, tí taá tóó-ní ti ya̰ǹn? 8 Kà Sùdáà tṵ́má óò caka è yɔ̀: Hédá n báà, kà bíitá nɛǹta mmí kà tí taá dontá-ní dimá k'à pú kpɛ̀i kòni áa kɔ̀ù, é ti kɔ̀ù é pɛ́ɛ́ kɔ̀ù-nà ti bííhí. T'oòcɔ̰́ǹ mɛ̀ɛ pú kpɛ̀i mɛma. 9 Mmí-dà kó n'yá̰á̰ o kpɛ́mú. Kà ti koní, k'á ò béka n nɔ̀ku mɛhɛká. Ye wɔ̀ni, k'à ò mɔ́ńkáà, mmí-dà baà kó n'tee yetádi a hḭ́ǹka é n'kɔ́ɔ́ yɔ̀amá. 10 Bá k'yè pú yònà ti yókáà-ma sàma tómpú, è yenì ti yɔ̀a taápu-dà cɔ̀ku màdɛ́ɛ́ è koní. 11 Kà pa báàa Sàkɔ́pù yɔ̀: Toò! Yè yòǹ-mà mɛmá, ǹtɛ há̰kà nɛ yònà é hḭmpú: Nɛ́ pɛha ti yɔtí kpɛ́ɛsá mìì suusá wɛǹni, é n'toó nɛ pɛ̀hɛká mɛhɛká, é táá pa̰a̰ ye nìdo. Nɛ́ tódá tùdàdé kpeèpa boocí dɔ́ɔ́di, nà ceèti, nà tee-bíiká pà toò-ka pìsìtásìka, nà àmáńdìka bíimá é táá ò pa̰a̰. 12 Nɛ́ tódá díící nɛ kó taá dontá-nà-ci-ní dimá, é n'toó-nà nɛ de tɛ̀ni kpetá nɛ píìka é dɛ́há-ci, é táá cì tɛ̰́ná. K'yè púdí òcɔ̰́ǹ-dà de kó n'yetà é cì tàa nɛ píìka mɛhɛká. 13 Kà nɛ yɔ̀a miya̰, kà nɛ́ tódá nɛ ya̰ǹn é tón ye nìdò pesá. 14 Weèdi nɔɔ̀ti wɛǹni kpɛ́ɛdí, é kɔ̰́ɔ̰́ ye nìdò séèma nɛ hḭ́ǹka, k'yé teha k'ó hédá kà nɛ́ pɛ́ɛ́ konà-ní, Sìmɛ̀ɔ́ɔ̀ nà Bɛ̀ǹsàmɛ́ɛ̀. Mmí mɛ̀ɛkà, k'yè kó béka n mɔ́ńka n bííhí-dà, ká n hì mɔ́ńka.
Sòsɛ́fù n'ɔ̀ɔ kúcààpa peètamá dɛ́ɛ̀ma
15 Kà pá dɔ̀hà pa pa̰ká, é tóó díící pà kó taá dontá-nà-ci-ní dimá nà pà de yònà é táá tɛ̰́ná-ci, ye wɔ̀ni é tóó Bɛ̀ǹsàmɛ́ɛ̀, kà pá ka̰há̰ cà̰ǹku Èsípútì teǹka mɛhɛká. Kà pá ta̰ntá-ní, é tɛ̀ni nɛ-nɛɛ̀hi-hɔ̰ Sòsɛ́fù yìhìka. 16 Sòsɛ́fù dɛ́hà-ma kà Bɛ̀ǹsàmɛ́ɛ̀ péé pa cɔhɔ̀ka, k'ó cemá caka o dapàǹn mɛ̀ǹǹ de yòǹ-ko kpɛ̰́ǹn o hɔ̰́ɔ̰́tà tɔná hḭ́ǹka, è yɔ̀: Kònà ye nììpà mɛmpà-ní n hɔ̰́ɔ̰̀ta. K'à tɛ̀i, k'á cɛ̰ɛ̰́ nɔtá é kɔ̀ù kà pá pa̰á̰ dimá. Pà kó n dii-nà-á-ma wèǹku wɔ̀ni. 17 K'yèe nìdo mɛ̀ɛ pa̰ná Sòsɛ́fù de ò hḭ́mpú, é kònà ye nììpa o hɔ̰́ɔ̰̀ta. 18 Pà pà kṵnti-nà tḭ́ń wɔ̀ni Sòsɛ́fù hɔ̰́ɔ̰̀ta, kà wantafɔ̰̀di-dà pà káá, kà pà cakú pa tɔɔ̀pa è tonà: Díící pà de tɛ̰́nà-ci é cì tàa ti píìka mɛhɛká ti cà̰ǹku cecekú, dà tee-má kà pà ti toó. Pà ti dúǹta miì è kó táá dɔtìna ti hḭ́ǹka-dà, é ti diá náńkú, é tóńka ti sa̰mmùǹhi, é ti kpáhìna pa núm̀ma. 19 Kà pá n'kó nàa hɔ̰́ɔ̰̀ta há̰ńnùdi, kà pá hɛ́tá-ho ye Sòsɛ́fù dapàǹn pesá óò caka è yɔ̀: 20 Diìda weèdi ti dakpɛ̰́ǹn! Ti yɔ̀a tɛ̀mpú-dà miì màcɔ̰́ é dontá dimá. 21 Ti de kṵnti-má, é tɛ̀i ti yèǹkà-dɔɔ́di pesá é pḭntá ti píìka, kà bá ti mɛ̀ǹǹ dɛ̀ɛ̀ é dɛ́há o píídi mɛhɛká, díící kà cì sá̰à̰-nà ti de dontà dimá é bodá-ci. Ti cì toó-ma-ní è kó cì tɛ̰́ná. 22 Ti pú yá̰á̰ mɛ̀ǹǹ de hḭn-kó mɛma, é tɛ̰́ná taàa ti díící ti píìka mɛhɛká. Ti tṵ́mà toó-ma-ní díící tɔɔcí è kó dontá dimá. 23 K'ó pà tɛ̰́ná è yɔ̀: Nɛ dá n'káá yam̀màhà̰ka dɔ́dí, nɛ mɛ̀ɛ dá n'wani. Weèdi nɛ báà dɔń-di, mɛ̀nì yòǹ-di nɛ Weèdi, dà nɛ pɛ̰ḭ ye díícì-ní é cì tàa nɛ píìka mɛhɛká. Nɛ díící de n ta̰ntà-á-ma-ní. Ye kú dàhàka, k'ó táá kpetá-ní Sìmɛ̀ɔ́ɔ̀, k'ó tɛ̀ni pa pesá.
24 K'ó pà dúùwa Sòsɛ́fù hɔ̰́ɔ̰̀ta mɛhɛká, é táá pɛha nɛ́ɛmá é pà kɔ̰́ɔ̰́ kà pá pɔkàda pa tààka. K'ó pɛha míti é kɔ̰́ɔ̰́ pa sa̰mmùǹhi. 25 Kà pá dɔ̀hà pa pa̰ká, è ceí-nà Sòsɛ́fù kó koní-ma-ní wèǹku, mìì tee-sá pà de yeèkaà kà pà yɔ̀, mií-dà pà kó dii-má pa wèǹku dipú. 26 Sòsɛ́fù koní tḭ́ń wɔ̀ni hɔ̰́ɔ̰̀ta, é tɛ̀ni kà p'óò kɔ̰́ɔ̰́ pa pa̰ká pà de toó-ka-ní, é wɛ̰̀ḭ dúùka é dɔɔ́ háá nà teǹka o yìhìka. 27 K'ó pà béka kà pà kpenì, é yídá pà béka pa báàa è yɔ̀: Nɛ báàa, nɛ de n cakáà-ko kú wɛmá, ò kpenì? Ò baà káà fòù? 28 Kà pà yɔ̀: À̰à̰, a dapàǹn ti báàa káà fòù-ú-ma, è kpenì. Kà pá tṵ́má wɛ̰̀ḭ pa dúùka é dɔɔ́ nà teǹka.
29 K'ó diìda é dɛ́há Bɛ̀ǹsàmɛ́ɛ̀ o ya̰ǹn pa yṵṵ̀-fɔ̰̀di, ye wɔ̀ni k'ò yɔ̀: Ye nɛ ya̰ǹn nɛ de n wɛɛ̀-ko kú wɛmá-dà miì-ní? K'ó tuɛ̀ha è yɔ̀: Weèdi áa pa̰a̰ ni suumá n biidà. 30 Ye wɔ̀ni, kà nuǹ-nɛ́ɛmá cemá cɛ̰n-cɛ̰ɛ̰̀na o nɔ̀ǹci. K'ó fiìta o wɛmá fem̀ma, mìì tee-sá ò de dɛ́hà o ya̰ǹta k'yé ò dúùwa dɔ́kàma-dà ta hḭ́ǹka. K'ó dúú feǹ-fem̀ma o nàmɔ̀ni mɛhɛká é táá hódí. 31 Ò yudà tḭ́ń wɔ̀ni o nuǹ-nɛ́ɛmá, k'ó tón é yɛɛ̀ni, è wɛ̰́dì è cɛ̰hú o cɔ̰́ɔ̰̀di è pú kpɛ̀i hódí pa yìhìka. K'ó tɛ̀ni caka o dapàm̀ma è yɔ̀: Pa̰á̰-nà dimá kà ti dii. 32 Kà pá pa̰á̰ dimá óò cená o cɔ̰́ɔ̰̀di, é yíí cená o kúcààpa pa cɔ̰́ɔ̰̀di. Èsìpùsɛ̰́ɛ̰̀pa Sòsɛ́fù mɛ̀ɛ té de yíí-pa-ní è yɔ̀ pá ya̰ní óò dii-nà, kà pá pà cená pa kú cɔ̰́ɔ̰̀di, mìì tee-sá mɛmpa kú cììti-dà de dɛɛ̀, pá pɛ́ɛ́ caadí nà Hèbùdéèpa. 33 Kà pá kaàna o kúcààpa, é pà nɛ́káná o yìhìka, é cedí-nà pa kpɛ̰́ǹn héé-ko pɛdáma hḭ́ǹka é deǹta-nà pa sàmɔ́ǹn. K'yé pà dii nà pà de hḭmá é yá̰dá pà tṵ̀n-tṵ̀ǹkaàma-ní pa tɔɔ̀pa pa báà-fɔ̰̀di, bá mɛ̀ǹǹ dɛ̀ɛ̀ k'ò békú o tɔɔ̀o ye hḭ́ǹka. 34 Kà Sòsɛ́fù yɔ̀ pá pà hḭ́ná dimá pà de pa̰à̰-ma caàka mɛhɛká kà mà hḭ́ḭ́ hḭ́ḭ́ o yìhìka. K'ó héé kà pá pa̰á̰ dimá Bɛ̀ǹsàmɛ́ɛ̀ kú caadí, ma wɛhimú kó totá tɔɔ̀pa wɛǹni pa nìdo òcɔ̰́ kú dimá cɔ̀ku mànùm̀. Kà pa wɛǹni dii, é pɛ́ɛ́ yà̰à̰ naàma pa yàma kpɛ̀kaàma.