13
Dibòòti yahípu wɛbemú yohènamá
1 Ye daadí ni cɔ̰́ɔ̰̀di mɛhɛká, kà Sèsíì é yɛ̀ɛ̀ ye hɔ̰́ɔ̰̀ta mɛhɛká é taá kaàdi baàdi bɛ̀ni è kó biɔhàna. 2 Kà nìpa dɔ́ɔ́di é peèta óò yéńtá, k'yé n'tee-nà k'ó dìsi hà̰à̰pu hḭ́ǹka é kaàdi, kà nìpa mɛmpa péé teǹka nɛ́ɛmá nùdi. 3 K'ó pà biɔhàna niìya̰ dɔ́ɔ́di hḭ́ǹka nà wɛbemú yohènamá. Ò de pà cakú è tonà: Dɔɔ̀o òcɔ̰́ǹ-dà de taá o yɛ̀di dibòòti yahípu. 4 K'ó tɛ̀i é tì n'yahù, kà bíimá màcɔ̰́ é dɔdi cɔ̀ku bɛ́ɛ́kú, kà nɛ̀hi é tɛ̀ni é mà dii fɛ́. 5 Kà tɔɔ̀ma dɔdi teǹka mɛ̀ǹkà káá-ka tá̰à̰ka è pú cṵmpu bá cɛ̰́ma. Kà má yɛɛ̀ni ye wɔ̀ni n'ɛ̀ɛ wɔ̀ni mìì tee-sá ye teǹka de pú cṵmpu. 6 Kà wèǹku é náá-ní é mà tɔ̀n, kà má kpɛ-kpɛí mìì tee-sá mà de kɔ́ɔ́ cɛ̰̀ǹci. 7 Kà tɔɔ̀ma é dɔdi poòma cɔhɔ̀ka. K'yèe poòma é kpɛ̰́ń é mà fḭń. 8 Àmá kà tɔɔ̀ma é dɔdi tenyṵhùka hḭ́ǹka, é yɛ̀dì, é kpɛ̰́ń dɛ́dɛ́í é pɛdá bíimá. Kà màcɔ̰́ é pɛdá bíimá púta̰a̰, tɔɔ̀ma bíimá púkɔɔ̀, tɔɔ̀ma bíimá kɔ̀ta. 9 K'ó tuɛ̀ha è yɔ̀: Kà mɛ̀ǹǹ káá-ko toòka è kó yekà, k'ó yekà.
Mìì tee-sá kà Sèsíì naa-nà wɛbemú yohènamá
10 K'òo dapàm̀ma óò hɛ́tá-ho, óò béka è yɔ̀: Badà tee k'à pà wɛì-nà wɛbemú yohènamá? 11 K'ó pà tɛ̰́ná è yɔ̀: Weèdi-dà nɛ pɛ̰ḭ nɛ́na è yɔ̀ nɛ́ yá̰dá hḭ́ǹka wóòti kpɛ́ɛsá mìì sɔ̀ɔ-sá. Àmá nìpa tɔɔ̀pa mɛmpa, nì pú pà pɛ̰ḭ ye kú yá̰á̰mà-ní, 12 è yá̰á̰ mɛ̀ǹǹ káá-ko, pà k'óò pa̰a̰-á̰-ma k'ó dɔ̀hà é kádá. Àmá mɛ̀ǹǹ mɛ̀ɛ kɔ́ɔ́-ko yècḭ́ḭ̀, pà kó feèda-á-ma bá niìi cɛ̰́masí ò káá-sa. 13 Ye kú kpɛ́mú-dà tee kà n pà wɛì-nà wɛbemú yohènamá, mìì tee-sá pà wáń-ma, p'àá pú dìi yècḭ́ḭ̀, è besí, p'àá pú you yècḭ́ḭ̀ sukú. 14 Ma kú bookú-dà Weèdi wɛtɛ̰́náko Èsàyíì de wɛdà-sa pa hḭ́ǹka pa̰à̰-ma. Ò de yɔ̀:
Nɛ kó n'you-ú-ma sukú, àmá nɛ bá yekà yècḭ́ḭ̀.
Nɛ kó n'wáń-ma sukú, àmá nɛ bá dɛ́há yècḭ́ḭ̀,
15 mìì tee-sá bookù mɛnkù kú nìpa yàma koò pú tehú yècḭ́ḭ̀.
Pà hḭ̀nà-á-ma pa toòka,
é wṵ́ń pa nɔ̀ǹci,
è pú kpɛ̀i kà pa nɔ̀ǹci é dɛ́há,
kà pa toòka é yekà,
kà pá bantá é fidí n bɛ́ka, ká n pà kpekàna.
16 Nɛ́na há̰kà, yé nɛ n'naa, mìì tee-sá nɛ nɔ̀ǹci dìi-í-ma, kà nɛ toòka you. 17 Bemú-dà n nɛ cakú-ma, Weèdi wɛtɛ̰́nápa nà niìcoópa dɔ́ɔ́di de kpɛ̀i-í-ma é dɛ́há nɛ́na dìi-sà-ní, àmá pà p'éè dɛ́hà. Pà de kpɛ̀i-í-ma é yekà nɛ́na you-sà-ní, àmá pà p'éè yèkaà.
Sèsíì wekànà dibòòti yahípu wɛbemú yohènamá
18 K'ó tuɛ̀ha è yɔ̀: Besí-nà é yekà dibòòti wɛbemú yohènamá kpɛ̀i é n'yɔ̀pu: 19 Dibòòti mɛ̀ǹtì dɔɔ-tí cɔ̀ku bɛ́ɛ́kú-dà héé, nìpa mɛ̀m̀pà hɔ̰́ besí-pa Weèdi wóòti wɛmá, p'àá pú kó mà yèkà sukú, kà wɛɛ̀ko há̰ té tɛ̀ni é mà dèda pa yàma mɛhɛká. 20 Dibòòti mɛ̀ǹtì dɔɔ-tí tá̰à̰ka teǹka mɛhɛká-dà héé, nìpa mɛ̀m̀pà hɔ̰́ yekà-pa-dà Weèdi wɛmá è té mà teha ye wɔ̀ni n'ɛ̀ɛ wɔ̀ni nà yaǹnaakú. 21 Há̰kà, pà pú hɔ̰́ héé kà má kaàdi mámáḿ pa yàma mɛhɛká. Pà hɔ̰́ mà tà̰ǹta wɔ̀ni cɛ̰́masí mɛhɛká-dà, ye wɔ̀ni kà fá̰kápàma yoo nándiáma tɛ̀ni tíń wɔ̀ni nà Weèdi wɛmá kú nɔɔ̀ti, kà pà té mà yahí-ho. 22 Dibòòti mɛ̀ǹtì dɔɔ-tí poòti teǹka mɛhɛká-dà héé, nìpa mɛ̀m̀pà hɔ̰́ yekà-pa Weèdi wɛmá, kà yam̀màhàka fòùkù mɛnkù kú kpɛ́ɛsá hḭ́ǹka, nà kááma kɔ̰́nì-ko bìnɔ è yehìnì nìpa, té tɛ̀ni é mà fḭntá, mà koò bá deha pa fòùmu mɛhɛká. 23 Dibòòti mɛ̀ǹtì dɔɔ-tí tenyṵhùka mɛhɛká-dà héé, nìpa mɛ̀m̀pà hɔ̰́ besí-pa Weèdi wɛmá è té mà yèkà sukú. Ye wɔ̀ni, è té pɛdá tebíiká, pàcɔ̰́ kɔ̀ta, tɔɔ̀pa púkɔɔ̀, tɔɔ̀pa púta̰a̰.
Wɛbemú yohènamá nà naàmíńca̰nyɔ̀ka
24 K'ó tṵ́má pà caka wɛbemú yohènamá tɔɔ̀ma è yɔ̀: Hḭ́ǹka wóòti yònà nìi mɛ̀ǹǹ de bɔɔ́-ko-dà dibòòti suutí o yoǹku mɛhɛká. 25 Yèǹka kàcɔ̰́kà, k'òo kà̰à̰tɔɔ̀o é beé-ní nìpa dɔɔ́ tíń wɔ̀ni, é tɛ̀ni é bɔɔ́ naàmíńca̰nyɔ̀ka o pɛ̰́ɛ̰̀yɔ̀ka mɛhɛká, é ka̰há. 26 Pɛ̰́ɛ̰̀yɔ̀ka yɛɛ̀ni-má-ní é kpɛ̰́ń é pɛdá yoòfá̰à̰ti nà bíimá, kà naàmíńca̰nyɔ̀ka mɛ̀ɛ té fodá-ní. 27 K'yèe yoǹku yaǹn dehèpa é tɛ̀ni óò dɛ́há óò béka è yɔ̀: Dakpɛ̰́ǹn, a de pú bɔɔ́ dibòòti suutí a yoǹku dò? Naàmíńca̰nyɔ̀ka há̰ yɛǹni ya-ní è kɔsí-nà ka mɛhɛká? 28 K'ó pà tɛ̰́ná è yɔ̀: Kà̰à̰tɔɔ̀o-dà mà hḭn. K'yèe dehèpa óò béka ye wɔ̀ni è yɔ̀: A kpɛ̀i kà tí taá kà fosi-ì? 29 K'ò yɔ̀: Óò! Dá kà fosi-nà, k'yé teha kà nɛ dá yetá pɛ́ɛ́ fosi-nà pɛ̰́ɛ̰̀yɔ̀ka mɔ́nká. 30 Kà héé-nà kà ká pɛ́ɛ́ kpɛ̰́ń háá nà ka kɔ̰ṵ wɔ̀ni. Ye wɔ̀ni-dà n kó caka-má n yoòkɔ̰ṵpá è yɔ̀: Cetá kɔ̰ṵ-nà naàmíńca̰nyɔ̀ka, é kà boá nankà̰ǹkàtɔɔ̀ka é kà tɔ̀n ha̰mú. Àmá, tíká-nà pɛ̰́ɛ̰̀yɔ̀ka mɔ́nká n bɔɔdí mɛhɛká.
Wɛbemú yohènamá nà kṵ̀ǹsɔ̰̀pu bíifá
31 Kà Sèsíì é tṵ́má pà caka wɛbemú yohènamá tɔɔ̀ma, è yɔ̀: Hḭ́ǹka wóòti yònà kṵ̀ǹsɔ̰̀pu bíifá-dà nìdo tóò-fa é bɔɔ́ o yoǹku mɛhɛká. 32 Tená bíící wɛǹni mɛhɛká, mɛnfá-dà yòǹ sìm̀mɔ́ǹfa. Àmá, kà fà yɛ̀ni, kà fà té kpɛ̰́ń é hḭn tesàpu é ha̰tá-nà tená tɔɔ̀na wɛǹni, kà nɛ̀hi té tɛ̀ni é yɛ̰ná mu dɛ̀ɛcí hḭ́ǹka.
Wɛbemú yohènamá nà pɛ̰́ɛ̰̀ yòmu yíkànasá
33 K'ó tṵ́má pà caka wɛbemú yohènamá tɔɔ̀ma, è yɔ̀: Hḭ́ǹka wóòti yònà pɛ̰́ɛ̰̀ yòmu yíkànasá-dà, poòo òcɔ̰́ǹ tóò-sa é kɔkadá-nà yòmu sàma, é pukàdà háá k'yèe yòmu wɛǹni é yó nɔdí.
Mìì tee-sá kà Sèsíì pà wɛì-nà wɛbemú yohènamá
34 Sèsíì de cakú mii kú wɛnnì nìku nà wɛbemú yohènamá-dà. Ò de pú hɔ̰́ pà wɛɛ́-nà kà wɛbemú yohènamá kɔ́ɔ́. 35 Ò de hɔ̰n mɛma, è kpɛ̀i Weèdi wɛtɛ̰́náko de wɛɛ̀-ma wɛmá-dà é pa̰ná. Ye wɛmá de tonà:
N kó haàda n nùdi é pà n'wɛì-nà wɛbemú yohènamá-dà.
N kó pà caka mìì sɔ̀ɔ-sá-dà háá nà fòùku cetáma.
Sèsíì wekànà naàmíńca̰nyɔ̀ka wɛbemú yohènamá
36 Kà Sèsíì é héé nìku, é kòǹ hɔ̰́ɔ̰̀ta. K'òo dapàm̀ma óò hɛ́tá-ní è yɔ̀: Ti wekàna naàmíńca̰nyɔ̀ka pà bɔɔ́-ka yoǹku mɛhɛká wɛbemú yohènamá. 37 K'ó pà tɛ̰́ná è yɔ̀: Mɛnǹ bɔɔ̀-ko dibòòti suutí, Niìfòùo bíitá-dà. 38 Yoǹku-dà héé fòùku. Dibòòti suutí-dà héé mɛ̀m̀pà yòǹ-pa Weèdi wóòti kpɛ́ɛpá. Naàmíńca̰nyɔ̀ka-dà héé mɛ̀m̀pà yòǹ-pa *Seúko kpɛ́ɛpá. 39 Kà̰à̰tɔɔ̀o mɛ̀ǹǹ tɛ̀ni é bɔɔ́-ko naàmíńca̰nyɔ̀ka-dà héé Wɛɛ̀kupá wódo. Yoòkɔ̰ṵpú wɔ̀ni-dà héé, fòùku yɔ̀ɔmá. Yoòkɔ̰ṵpá-dà héé, Weèdi tɔntɔndipá. 40 K'yé n'yònà pà hɔ̰́ fosi-má naàmíńca̰nyɔ̀ka é kà ká̰ńtá ha̰mú mɛhɛká, yè kó n'yòm̀pu-dà fòùku yɔ̀ɔmá wɔ̀ni. 41 Niìfòùo bíitá kó tɔn-ń-ma-ní o tɔntɔndipá, kà pá tɛ̀ni é deèna o wóòti mɛhɛká, mɛ̀m̀pà kú wɛnnì yehenì-pa tɔɔ̀pa Weèdi cɔ̀ku mɛhɛká, nà mɛ̀m̀pà pa̰kú-pa sḭ̀ḭ̀ma, 42 é pà ká̰ńtá ha̰bíiní mɛhɛká. Ye pesá-dà pà kó hódí-ma sàma, é cécí pa há̰ḿbící. 43 Mɛ̀m̀pà coó-pa mɛmpa, kó n'sikàdi-í-ma è yònà wèǹku pa Báàa wóòti mɛhɛká. Kà mɛ̀ǹǹ káá-ko toòka è kó yekà, k'ó yekà.
Wɛbemú yohènamá nà kááma sàma mɛ̀mà sɔ̀ɔ-má
44 Hḭ́ǹka wóòti tṵ́mà yònà kááma sàma mɛ̀mà sɔ̀ɔ-má-dà yoǹku mɛhɛká, kà nìi é mà dɛ́tá é tṵ́má mà sɔ̀na. O yaǹnaakú mɛhɛká, k'ó taá yɛɛ-ní ò káá-sa wɛǹni, é tɛ̀ni dontá ye yoǹku.
Wɛbemú yohènamá nà pa̰a̰ká
45 Hḭ́ǹka wóòti tṵ́mà yònà datanto mɛ̀ǹǹ pɛnti-kó-dà pa̰a̰suuká. 46 Ò dɛ́tà tíń wɔ̀ni díikpecí kpɛ́ɛdí, k'ó taá yɛɛ-ní ò káá-sa wɛǹni é tɛ̀ni é nì dontá.
Wɛbemú yohènamá nà ká̰ńcḭ̀mu
47 Hḭ́ǹka wóòti tṵ́mà yònà ká̰ńcḭ̀mu-dà pà ká̰ńtà-mu dàmɛ́dì mɛhɛká, kà mú cɛ̰ɛ̰́-ní num̀bíhí boocí wɛǹni mù pètà-nà-hi. 48 Mù sṵ́nà tíń wɔ̀ni, kà num̀bíimɛ́nápa té mù yɔ̰́ń-ní kpeèdi nɛ́ɛmá nùdi, é kaàdi é baàta num̀bíhí, é hɛɛ̀da suuhí é hì tàa náńyà̰ti mɛhɛká, é hɛɛ̀da mɛ̀ǹhì pú suu-hí é wɛ́í. 49 Yè kó n'yòm̀pu-dà fòùku yɔ̀ɔmá wɔ̀ni. Weèdi tɔntɔndipá kó tɛ̀ni-ma-ní, é baàta niìsuupá nà niìsḭ̀m̀ma, 50 é hɛɛ̀da niìsḭ̀m̀ma é pà ká̰ńtá ha̰bíiní mɛhɛká. Ye pesá-dà pà kó hódí-ma sàma, é cécí pa há̰ḿbící.
Káma pàm̀ma nà kpɛ̰́m̀ma
51 Ye wɔ̀ni, k'ó pà béka è yɔ̀: Nɛ yeèkaà-á-dà mii kú wɛnnì? Kà p'óò tɛ̰́ná è yɔ̀: À̰à̰, ti yeèkaà-á-ma. 52 K'ó pà caka ye wɔ̀ni è yɔ̀: Ye kú kpɛ́mú-dà tee, kpɛ̰́ńtìnùka biɔhànakó mɛ̀ǹǹ kú wɛnnì kó hḭn-kó hḭ́ǹka wóòti kóoó, ò yònà hɔ̰́ɔ̰̀ta yaǹn òcɔ̰́ǹ-dà mɛ̀ǹǹ dènì-ko-ní o káma mɛhɛká, niìya̰ pàǹya̰ nà kpɛ̰́ǹya̰.
Nàsàdɛ́tì yam̀ma pú taà pa dandaní Sèsíì hḭ́ǹka
53 Sèsíì pà cakáà-ma ye kú wɛbemù yohènamà é yɔ̀ɔ, é yíí ye pesá, 54 é taá yɔtí ò de bíúháà-ti kú mɛhɛká. K'ó tɛ̀i taá Weèdi wɛmá biɔhà-nàmɔ̀ni mɛhɛká, é cetà è biɔhànì nìpa. Mɛ̀m̀pà kú wɛnnì de péé-pa ye pesá, k'yé pà dìi dɛ́dɛ́í, kà pà wɛì è tonà: Ò tóò ya-dà ye kú yaǹfòùmà? Ntɛ́ ò hɔ̰mà-dà è pa̰kú ye kú pɔ́ńtápa̰á̰mà mɛmà? 55 Ye nàmɔ̀m̀pḭ́náko bíitá dɔ miì? O màa pú héé Màdí-ì? O ya̰nhí pú héé Ìsákì, nà Sòsɛ́fù, nà Sìmɔ́ɔ̀, nà Sùúdì? 56 O potɔ̰ɔ̰̀pa wɛǹni pú pɛ́ɛ̀ ti péé-nà? Ò dɛ́tà ya-dà ye kú nɔɔtì mɛntì kú wɛnnì? 57 Mií-dà de tee pà pú taà-ma pa dandaní o hḭ́ǹka. Ye wɔ̀ni, k'ó pà caka è yɔ̀: Pà hɔ̰́ cuùu-ú-ma Weèdi wɛtɛ̰́náko páàti wɛǹni, àmá o yɔtí mɛhɛká n'ɔ̀ɔ hɔ̰́ɔ̰̀ta mɛhɛká, pà pú hɔ̰́ ò cùa. 58 Sèsíì de pú pa̰à̰ ye pesá pɔ́ńtápa̰á̰ma sàma, mìì tee-sá pà de kɔ́ɔ́ dandaní.